Združenie slovenských divadelných kritikov a teoretikov (ZSDKT) v spolupráci s Ústavom divadelnej a filmovej vedy Slovenskej akadémie vied pripravilo vedeckú konferenciu na tému Generačné premeny a podoby slovenského divadla (od 80. rokov 20. storočia po dnešok). Podujatie sa uskutočnilo 18. 6. 2012 v Malom kongresovom centre SAV s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Tým sa zakončil projekt kolektívneho zamýšľania sa nad premenami a podobami slovenského divadla od 80 rokov minulého storočia po dnes cez objekt záujmu (hrdina), tvorca jeho scénického zviditeľnenia sa (réžia) a divadelnej výpovede (generačnosť).

Koncepciu konferencie vypracovali Dagmar Podmaková a Nadežda Lindovská s cieľom uvažovať o tom, či na základe konkrétnej divadelnej tvorby možno na Slovensku hovoriť o generačných prejavoch divadelníkov alebo ide len o prejavy jednotlivcov. Pozvanie vystúpiť na tomto vedeckom podujatí prijali poprední predstavitelia slovenskej divadelnej vedy zo Slovenskej akadémie vied, Vysokej školy múzických umení a iných umenovedných pracovísk. Spoločne sa zamýšľali s mladšími kolegami nad tým, kedy možno hovoriť o generačnej výpovedi a čím sa napríklad odlišuje len od náhodného programu jednej skupiny.

„Význam slova generačný nemusíme vnímať iba v zmysle mladý,“ uviedla na okraj voľby názvu konferencie D. Podmaková. „Mnohí autori si v príspevkoch alebo v diskusii položili otázku, či vieme postihnúť v slovenskom divadle také inscenácie, divadelné výpovede, ktoré môžeme označiť za generačný prejav s jasne čitateľným programom (témou, formou, cieľom) tak, aby sa stal súčasťou vybraných dejín slovenského divadla,“ uviedla ďalej D. Podmaková.

„Konferencia otvorila svojím spôsobom zanedbanú tému generačného pohybu v slovenskom divadelnom umení. Prednesené príspevky priniesli sériu originálnych reflexií, analýz a svedectiev zachytávajúcich premeny divadelného myslenia a charakterizujúcich prínos a znaky jednotlivých pokolení nielen v scénickej praxi činoherného, bábkového a operného divadla, ale aj v teatrológii. Vystúpenia referujúcich vyvolali rozsiahlu, občas až búrlivú diskusiu, ktorá potvrdila potrebnosť skúmania a pomenovania generačných procesov v divadelnom umení. Ukázali sa možnosti ďalšieho rozvíjania témy a naliehavosť jej komplexnejšieho spracovania,“ zhodnotila prínos podujatia N. Lindovská.

Materiály z konferencie sa nepochybne stanú významným príspevkom k mapovaniu dejín slovenskej kultúry a umenia v čase veľkej spoločenskej premeny na prelome tisícročí. Široká verejnosť sa bude môcť s príspevkami, ktoré na konferenciu odzneli, ako aj so spracovaným záznamom z diskusie, ktorá otvorila širšie otázky ako ponúkala téma pracovného stretnutia, zoznámiť prostredníctvom knižnej publikácie. Zborník, ktorý zakončí trojetapový projekt kolektívneho zamýšľania sa nad premenami a podobami slovenského divadla od 80 rokov po dnes cez objekt záujmu (hrdina), tvorcu jeho scénického zviditeľnenia sa (réžia) a výpovede (generačnosť), vyjde koncom roka 2012. Jeho vydavateľom je Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV.